sábado, 3 de maio de 2014

FIFA Tembiesarái Yvypavẽ 2014


FIFA Tembiesarái Yvypavẽ 20ha
Brasil 2014
Copa do Mundo da FIFA Brasil 2014
FIFA World Cup Brazil 2014
Pindorama ojeporavóva ary 2014-pe guarã.
Pindorama ojeporavóva ary 2014-pe guarã.
TetãFlag of Brazil.svg Vrasil
Arange12 jasypoteĩ de 2014
13 jasypokõi de 2014
Oñeha'ãva32 (de 204 participantes)
Partidos64
FIFA Tembiesarái Yvypavẽ 2014 (Copa do Mundo FIFA 2014poytugañe'ẽme) ha'eta pe 20ha vakapipopo ñembosaráihetatetãrehegua kuimba'erehegua ojapova FIFA rehe, pe Vakapipopo Tembiesarái Yvypavẽ. Ojejapóta Pindorama retãme, ára 12 jasypoteĩ guive ára 13 jasypokõi peve ary 2014-jave, Pindorama ojapo mokõiha jey peteĩ FIFA Tembiesarái Yvypavẽ, upearõ Ñembyamérika ojapo 5ha jey peteĩ tembiesarái.
Ary 2004-jave, FIFA oiporavo akue yvyrusu Ñembyamérika ojapo hag̃ua Tembiesarái Yvypavẽ 2014. Oimeraẽ tetã oguerohory remo jepe oikuaavo pe marandu, Brasil ha Kolombia he'íva mante oipotáva ojapo pe Tembiesarái, ára 18 jasypakõi ary 2006-jave. Ha upei, Kolombia oheja, ha opyta mante Brasil ojejapo hag̃ua. Ára 30 jasypa ary 2007-jave, FIFA he'i akue ha omoñe'ẽ ha'etehápe Brasil ojapóva Tembiesarái Yvypavẽ 2014. [1]
Tetã ipu'akáva oñeha'ãta ha'etehápe FIFA Tembiesarái Yvypavẽ 2018, ojejapóva Rrusia retãme.
Ko tembiesaráipe ojeporu peteĩháme ta'angamýi apu'apopógua, he'ita apu'apopo oike hupyturãme, kombutadóra rupive ha ta'angamýi rupive. [2]

Tenda ojapóva jeporavo[jehaijey]

CONMEBOL ha UEFA ha'e umíva opu'akáva mante FIFA hechaukaha. Ñembyamérika opu'aka 9 hechaukaha mbohpy tetãme: Pindorama ipu'akáva 5 hechaukaha, Uruguái ipu'akáva mokõime ha Argentina mokõime avei. Hákatu, FIFA Tembiesarái Yvypavẽ ojejapo irundy Ñembyamérikape (UruguáiBrasilChile ha Argentina, umi FIFA Tembiesarái Yvypavẽ 1930FIFA Tembiesarái Yvypavẽ 1950FIFA Tembiesarái Yvypavẽ 1962 hs FIFA Tembiesarái Yvypavẽ 1978), ha Europa ojejapo 10 FIFA Tembiesarái Yvypavẽ katu.
Ára 7 jasyapy ary 2004-jave, FIFA omoñe'ẽ akue Conmebol hetãnguéra ikatúva ojapo pe tembiesarái pavẽ. Upévare, ára 17 jasyapy, Conmebol he'i oipotáva Brasil ojejaporã Tembiesarái 20ha.
FIFA hi'arapapaha rupive, tetãngéra herañemoguapy ojejaporã pe tembiesarái oñepyrũ ára 5 jasypakõi ary 2006-jave ha opa ára 18 jasypakõi. Upéva aja, Brasil ha Kolombiaoteraguapy ojejaporã pe tembiesarái, ára 13 ha ára 18, hákatu, Kolombia oheja, ára 11 jasyrundy ary 2007-jave.

Oñemohendáva[jehaijey]

Arange[jehaijey]

Tembiesarái oñemohenda ojejapo hag̃ua ára 12 jasypoteĩ guive ára 13 jasypokõi peve ary 2014-jave, umi arapokõindy aty michĩ mboyve Europa hetãngéra hembiesarái vakapipopo kuimba'éra, ha araro'ýre Pindoramagua ha opa Yvy ipehẽngue ñemby gotyo.

Táva ojejapóva[jehaijey]

Ary 2006-jave, peteĩ kuatiañe'ẽ Brasil-gua oñe'ẽ akue táva Rio de JaneiroSão PauloPorto AlegreBelo Horizonte ha táva Belém ha'eta táva ikatúva ojejapo tembiesarái kuéra. Hákatu umi táva kuéra ndorekoi vaekue vakapipopo ñeha'ã renda iporãeterei, ha ojogapo va'erã térã omoporã va'erã.[3]
Ára 31 jasypo ary 2009-jave, FIFA Atykatuete omoñe'ẽ umi 12 táva kuéra ojejapóva tembiesarái kuera. Belo HorizonteBrasiliaCuiabáCuritibaFortalezaManaosNatalPorto AlegreRecifeRio de JaneiroSalvador (Bahía) ha São Paulo ojeporavóva,[4] ha BelémCampo GrandeFlorianópolisGoiâniaMaceió ha Rio Branco ndoiporavóiva.[5]Vakapipopo ñeha'ã renda oñemoporã, ha táva Brasilia-pe, Cuiabá, Manaus ha Natal-pe, ojogapo vakapipopo ñeha'ã renda pyahu. Táva Recife mante ojogapo pyahuete.
Umi 12 táva kuéra oĩha ko tysýipe. Umi ñe'ẽ karapã, he'ise vakapipopo ñeha'ã renda pyahu.
Belo HorizonteBrasiliaCuiabáCuritiba
Bandeira de Minas Gerais.svg Minas GeraisBandeira do Distrito Federal (Brasil).svg Distrito FederalBandeira de Mato Grosso.svg Mato GrossoBandeira do Paraná.svg Paraná
Arena MineirãoEstadio Mané GarrinchaArena PantanalArena da Baixada
Capacidad: 69.950Capacidad: 70.807Capacidad: 42.500Capacidad: 41.375
Novo mineirão aérea.jpgProjeto do Estádio Nacional Brasília.jpgArena Pantanal (2014)-2.jpgBaixada Arena closer.jpg
Fortaleza Manaos
Bandeira do Ceará.svg CearaBandeira do Amazonas.svg Amazonas
Estadio CastelãoEstadio Vivaldo Lima
Capacidad: 60.000Capacidad: 50.000
Castelao Stadium closer.jpgAmazon Arena closer.png
NatalPorto Alegre
Bandeira do Rio Grande do Norte.png Rio Grande do NorteBandeira do Rio Grande do Sul.svg Rio Grande do Sul
Estádio das DunasEstadio Beira-Rio
Capacidad: 45.000Capacidad: 60.000
Dunes Arena closer.jpgEstádio Beira-Rio (2014) - 3.jpg
RecifeRio de JaneiroSalvadorSão Paulo
Bandeira de Pernambuco.svg PernambucoBandeira do estado do Rio de Janeiro.svg Rio de JaneiroBandeira da Bahia.svg BahíaBandeira do estado de São Paulo.svg São Paulo
Arena PernambucoEstadio MaracanãArena Fonte NovaArena de São Paulo
Capacidad: 46.154Capacidad: 76.525Capacidad: 50.433Capacidad: 65.281
Itaipava Arena Pernambuco - Recife, Pernambuco, Brasil.jpgMaracana Stadium June 2013.jpgAerea Fontenova.jpgArena de Itaquera (2014) - 2.jpg

Mba'e omohechaukáva[jehaijey]

Apu'apopo[jehaijey]

Marandu peteĩha oñeñe'ẽva apu'apopo pyahúva FIFA Tembiesarái Yvypavẽ 2014-pegua ára 2 jasyporundy ary 2012-jave, FIFA, Atyvete Ojejapóva Tembiesarái ha Adidasombohéra etehápe pe apu'apopo ojepurúva: "Adidas Brazuca". Oiporavo 1 119 539 kuimba'e ha kuña oikovéva Pindorama oiporavo hag̃ua apu'apopo héra, téra «Brazuca» ipu'aka 70 % oiporavóva hese, upearõ omyengovia pe apu'apopo "Adidas Jabulani".[6][7]
Téra ambuéva ikatu ojeporavóva: «Bossa Nova» ha «Carnavalesca». Opa téra ikatu ojeporavo akue ou Pindorama hekotee.[8] Pe téra opu'akáva, «Brazuca», he'ise Vrasil hekotee porã.[7]
Kóva tembiasa ohasa Vrasil-pe ha'e jeporavo peteĩha apu'apopópe guarã FIFA-pegua, opaite tembiesarái ojejapóva vaekue ndoiporavói hi'apu'apopo héra, tapicha kuéra oiporavo peteĩháme Vrasil-pe.[6]
FIFA Tembiesarái Yvypavẽ 2014, tembiesarái 22ha vakapipopógui, atyvete Adidas ome'ẽ apu'apopo ñeha'ãhára oñembosarái hag̃ua ary 1970-guive.[8]
Ko ñe'ẽ «Brazuca» tapichakuéra Vrasil-gua oipuru ombohéra máva oheñói Vrasil retãme. Upearõ "Brazuca" he'ise "Vrasil-gua".[9]
«Che vy'aeterei tapicha kuéra Vrasil-gua ikatu oiporavógui mba'e omohechaukaete pe tembiesarái héra. Che aimo'ã pe apu'apopo Brazuca herakuãrã mbukuhápe ijoaju ambue apu'apopo pavẽ herakuãva, apu'apopo Tango-icha Argentina-pe ary 1978-jave ha pe apu'apopo Azteca-icha Méjiko-pe ary 1986-pe»[7]
Jérôme Valcke, Secretario General de la FIFA.

Po'areruha[jehaijey]

"Fuleco" ha'anga Copa FIFA Confederaciones 2013-jave.
FIFA ha Atyvete Ojejapóva Tembiesarái omohechauka peteĩ mymba po'areruha (maskóta) peteĩ tatu juehegua oikovéva Vrasil retãme mante (pe Tatu ka'atĩnga).
Téle hechauka hérava "Fantástico", ohasáva TV Globo rupive opa arateĩme, omohechauka peteĩháme pe mymba'i po'areruha, vakapipopo ha'ãhára Ronaldo omohechauka, karai vakapipo ha'ãhára herakuãva Vrasil-gua ha oĩva Atyvete Ojejapóva Tembiesarái-pe.
«"Che vy'aeterei amomaiteígui pe mymba'i tenondeguaite 2014-pegua –he'i Ronaldo opukavy–, ñandemoha'angáta upe mokõi arýpe. Ipy'amongetaha katuete heta mitãme ha mitã vakapipopo ha'ãhára Vrasil-pe, ha Yvypavẽme, ohayhuetereígui ivakapipopo ñeha'ã ha hetã".»
FIFA henda internépe, tapicha kuéra ikato oiporavo akue mymba'i hérarã. Mbohapy téra ikatu ojeporavéva ha'e akue: Amijubi –omohechaukáva tekohayhu ha vy'a, oúva mokõi ñe'ẽ amizade ha júbilo he'iséva tekohayhu ha vy'a– ha mokõi téra ambuéva omohechauka tekorãndy ñeñangareko: Fuleco ha Zuzeco.
Mymba po'areruha ojoaju ambue mymba po'areruha ndie, Zakumi (Tembiesarái Yvypavẽ 2010 Yvyafrika retãme), Goleo (Tembiesarái Yvypavẽ 2006 Alemaña retãme) ha heta ambuéva.

Tenondegua:
Yvyafrika 2010
Vakapipopo Tembiesarái Yvypavẽ
20ha
Riregua:
Rrusia 2018

Nenhum comentário:

Postar um comentário